Tesco-šialenstvo.

Autor: Richard Gajarský | 31.1.2019 o 21:31 | (upravené 31.1.2019 o 21:50) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  441x

     Neviem ako vy ľudia, ale ja neznášam piatkové nákupy v Tescu. Neznášal by som piatkové nákupy v akomkoľvek reťazci, ale Tesco nákup je u nás v piatok akási rodinná tradícia. 

     Celý týždeň ste obaja vyťažení v práci a na veľký nákup vôbec nemyslíte. Kupujete len chleba, rožky, salámku pre deti a pár vajíčok v miestnych potravinách, kde vás nikto nezdržuje. O piatej ste doma, nakŕmite hladné krky dostupnými potravinami a ešte sa usmievate.

     Ale koncom týždňa už v kútiku duše viete, že čas na poriadny nákup sa blíži.

     Je piatok, 15,00. Vyrážam z práce a na diaľnici tlačím plynový pedál k podlahe. Po chvíli zmiernim a  zakazujem si myslieť negatívne. Je to len nákup, to dáš.

     Po ceste sa zastavím pre manželku, ktorá vyzerá byť celkom kľudná, až apatická. Ale o minútu vyberie nákupný zoznam, ktorý si spísala cez obednú prestávku a potichu si šeptá názvy potravín a ich umiestnenie v obchode. Výzva začína.

    S pískajúcimi gumami sa rútim šikanou pred obchodom. Nešiel som až tak rýchlo, ale asi musím dofúkať pneumatiky. 

    Čas sa spomalí ako v Matrixe a ja periférne pozorujem plné parkovisko. Každá odbočka môže byť tá pravá, ale aj nemusí. Musím vziať do úvahy viac premenných, blízkosť od obchodu, ale aj blízkosť košíkov.

     Toľko som kombinoval, až ma všetky autá predbehli a ja som musel zaparkovať na mieste bez košíkov a ešte aj do Tesca to bolo 10 minút chôdze.

     Ale zatiaľ sme boli v pohode. Aj sme sa pobavili, keď manželka zapadla s košikom do snehového záveja a nevedela sa z neho dostať. Tak sme sa smiali, až mi vypadla cigareta a omylom som ju prišlapol. 

     Keď už si v Tescu a myslíš si, že len nakúpiš a odídeš, tak to je klam. Nie, obchod plný ľudí, kde každý musí byť naschvál akurát v tvojom regály. Predavačky musia doplňovať tovar práve tam kde si, pomalí dôchodcovia ťa blokujú tiež, pretože nedokážu zistiť, ktorá zľava je tá najvýhodnejšia - prepáč mama. A slabšie povahy chytia hysák práve v uličke, kde sa nemôžeš otočiť. 

     A keď už zložitým manévrom opustíš regál, aj keď si pritom nechtiac poranil pár ľudí, tak nie si v bezpečí.

     Pretože ďalšia nástraha v Tescu sú tvoji neznámi - známi. Je jedno, či si sa s nimi rozlúčil pred hodinou, alebo si ich nevidel už 10 rokov.  Pri tvojom nákupe ich stretneš všetkých. 

     Prvé stretnutie medzi regálmi je fajn. Ako sa máš, kde si bol, na čom pracuješ? Tieto rozhovory zaberú od 1 do 5 minút. Všetci ste radi, že ste sa stretli a dúfate, že sa už nestretnete. Ale v Tesku je to iné. Za 10 minút sa vidíte znovu, ale ešte sa tomu zasmejete. Za ďaľšich 5 v tom istom regály je to už trápne. Ešte raz a platíš pivo - poviete, ale už sa smejete len cez zuby.

    Nasledujúci nákup už tak nie je len o vyhľadávaní vhodných surovín zo zoznamu, ale aj premyslenou snahou vyhýbať sa všetkým, s ktorými ste sa už v ten deň Tescu stretli. A to je problém.        Ale keď znovu vidíte známeho vo vašom regály, uvedomíte si, že tú ryžu, ani tú colu tento týždeň až tak nepotrebujete, a urobíte si radšej hranolky a rum s tonikom.

     Keď už je košík plný a manželka vyzerá byť uspokojená, vyrážame smerom k pokladni. Tesco má hromadu pokladní, ale keď sme tam, je voľných lén pár. Snažím sa čítať situáciu, koľko ľudí je pri ktorej pokladni, koľko majú v košíku, kto je za pokladňou, nie je tam aj nejaký známy?

     Nakoniec, ako vždy, vyberá žena. Rad relatívne krátky, žiadny známy na pokec, ale ...ups.

     Pokladník je chlapec a staršia pani platí so stravnými lístkami. "Kurva, to ten deň nikdy neskončí", pomyslel som si v duchu. Pani ma v duchu nepočula, ale so stravnými lístkami nemohla platiť sedmičku vína. Našťastia mala aj hotovosť - v drobných.

     Nakoniec to dobre dopadlo, o 10 minút našla pani dosť peňazí na zaplatenie, chlapec sa napil vody a my sme sa mohli vyučtovať.

     O 5 minút neskôr som bol na dúšok zrelý ja. To toľko stoja potraviny?

Keby som mal strávné lístky za pol roka, tak by som ich dal - už teraz chápem tú pani..

    Manželka sa stále tak tajomne usmieva, neviem či rezignovala, alebo jej len preplo.

     Beriem to všetko na seba a platím kartou - Maestro.

Žiaden problém, 

     Odchádzame s plným košíkom a ja podopieram manželku, už sa nesmeje, len ticho posmrkáva.

     Hľadám naše parkovacie miesto, konečne si môžem zapáliť. Prvé pocity sú úžasné. Neveril som si, ale som tu - a šťastný. Popri svojej eufórií, som si ani nevšimol chýbajúcu manželku, snáď je v poriadku. Ale tá blondína, čo parkuje vedľa nás, vyzerá vážne super.

   

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Budovu ministerstva vnútra uzavreli a dezinfikovali

Slovensko má dva nové prípady koronavírusu.

NAKA naznačuje, že zatkla sériového vraha, bola by to rarita

Metódy, ako vytvoriť profil vraha, vyvíjala FBI.


Už ste čítali?